Ferhat Döner

Lokácia na mapách

Ferhat Döner je situovaný neďaleko vlakovej stanice, čo nám vyhovovalo, kedže táto zastávka bola naša posledná pred odchodom z Viedne. Zažili sme si klasický zážitok z veľkého mesta, keď sme sa ku vchodu museli prebojovať cez stavbu a prešli sme okolo Lidla.

Boli sme pripravení, že nás vo vnútri budú čakať rady a kvalitný turecký čaj, no ajtak nás to zaskočilo. V poriadnom rade na kebab som nestál už dlho a turecký čaj som nemal už ani nepamätám. Počas pitia čajíku som mal čas obdivovať proces vytvárania Ferhar Döner. Všimol som si, že väčšina ľudí si dávala kebab do chleba. Pochopil som to, keď som videl, ako sa nosí čerstvý z pece. V sekunde bolo jasné, že placka dnes nepadne.

Na drevenom ohni sa v neskutočných teplotách pieklo mäso. To je niečo, čo som ešte nevidel. Pri každom takomto setupe stál jeden kebab majster, ktorý nerobil nič iné, len odrezával čo najtenšie kúsky mäsa. Keď skončil s celou stranou, len mäso otočil o 90 stupňov a pokračoval. Takáto práca si vyžaduje lásku k jedlu.

Ku takému poctivému Döneru som si samozrejme dal ich domáci Ayran. Môj osobný kebab majster, ktorý mi staval kebab bol zo Sýrie. Trochu sme pokecali, avšak nezískal som si jeho dôveru, keď som mu povedal, že zvládnem pálivé. S chilli flakami trochu šetril.

Môžeme prejsť ku samotnému Döneru. Ak by som ho mal popísať v jednej vete, spravil by som to takto: keď sme začali jesť, úplne stíchla konverzácia. Mäsko bolo krásne jemné. Domáci chlieb bol ním plný, no za mňa bola hrdina jednoznačne zeleninka, hlavne cibuľka. Jej by som v kebabe zvládol asi milion krát viac. Nebola možnosť si dať omáčku “pálivá kari”, dostali sme len jogurtovú. Avšak viac určite nebolo potrebné.

Toto bol zážitok ako sa patrí a čerešnička na torte celého výletu. Trošku som si odvykol, akých výšin dokáže kebab ako form factor dosiahnuť. Plne chápem, prečo tu ľudia stoja v radoch.