Čestr

Lokácia na mapách

V čase písania recenzie už cca 3 týždne držím diétu, ktorá v skratke pozostáva z nahradenia prílohy z jedálnička za zeleninu. Zvládam to v pohode, iba miestami snívam o krajci chleba alebo zemiaku. Napriek mojej silnej vôli si niekedy musím dopriať niečo so sacharidmi a tento týždeň to bude v Čestr. Môj najväčší cheat meal bola doteraz pizza, ktorú som už mal problém stráviť (neskutočne som si ju užil), takže som zvedavý, ako dopadnem po tomto výlete.

Lokácia by priam nemohla byť viac fancy, je to v rovnakej budove ako Štátna opera a hneď vedľa je Národné múzeum. Vnútorné priestory sú pekné, s výhľadom na mäso, podobne ako v Da Pietro grill, čo k týmto typom podnikov proste patrí. Všetci sme sa postupne doiterovali k tomu, že si dáme trojchodové menu, ktoré dávalo najväčší zmysel. V názvoch steakov sme boli pekne stratení, a tak sme potrebovali pomoc. Mali sme so sebou kolegyňu z Taiwanu, takže sme museli pekne poprosiť obsluhu, či by nám mohla steaky priblížiť v angličtine. Zvládla to bravúrne, prekladať si to v hlave nie je sranda!

Ako prvý chod nebolo kudy a musel byť tataráčik. Mäsko bolo jemnučké, chren bol kvalitný, a potom tu bol chlieb. Tu sa asi najviac odrazila moja diéta, pretože chlieb bol pre mňa vrchol. Väčšinou je chlieb k tataráku priam fritovaný a veľmi chrumkavý. Tento bol jemne pobozkaný teplom a bol mäkký ako vankúšik, no stále chrumkavý po okrajoch. Mňam.

Ako druhý chod som si dal veľké rameno v borievkovej omáčke so zaváranými šípkami a zemiakmi s kmínovým tvarohom. Mäso samo o sebe veľmi jemnučké, no celkom suché. Dokonalá kombinácia na kus mäsa, ktorý sa topí v omáčke. Tá bola jemne sladučká a vyvolávala vo mne podobné pocity, ako omáčka sviečková. Keď som dal túto myšlienku do éteru, kolega si uvedomil, že tento typ mäsa používala jeho babka na svoju domácu sviečkovú. A tak sme v tento večer vyriešili jednu dlhoročnú záhadu a máme potvrdené, že v Čestr vedia, čo robia.

Od zemiakov som toho čakal viac. Na to, ako som o nich sníval, boli veľmi priemerné, za mňa neosolené. Tvaroh bol značne kmínový, čo mne osobne nevadilo, avšak je potrebné to brať do úvahy. Napriek tomu veľmi chutný druhý chod.

Nebolo jednoduché si vybrať steakčik. Ja som sa rozhodol zobrať Rump cap, ktorý mi prišiel ako správna voľba. Tento cut mäsa mal kolega veľakrát v Argentíne a volali ho tam picanha. To som dostal kultúrny šok, keďže v Brazílii sme často jedli picanhu, ale skôr som to považoval za typ menu s prílohami. Čiže nakoniec som tento kus mäsa pravidelne jedol v Brazílii a ani som o tom nevedel.

A v Brazílii mi chutil viac. Mäso som musel krájať ozaj na tenučko a proti vláknam, inak to bolo ako žuvačka. Chuťovo to bolo tiež slabšie, napriek tuku, ktorým je mäso obklopené. Musím sa naučiť objednávať a vyberať steaky, pretože zatiaľ môj najlepší zážitok s nimi bol doma, keď som skúšal stainless-steel panvicu. Ako prílohu som si dal fazuľky s cesnakom a slaninkou, čo bola veľmi dobrá voľba. Omáčky ku steaku som vyskúšal chimichurri a hubovú, obe boli kvalitné.