Leon restaurant

Lokácia na mapách

Mal som štastie, že som so sebou mal v Londýne skúseného turistu, s ktorým sme sa vybrali do Leon. Nechtiac sme vchádzali cez vzadný vchod, okolo ktorého bola hora z odpadkových mechov. Asi aj v Londýne sú smetiari vyťažení. Okrem smetia a umývadla pre škriatkov na záchode sme s priestormi boli veľmi spokojní.

Boli sme celkom hladní a čakal nás ešte dlhý turistický okruh, a tak sme to trošku prehnali s jedlom. Nebudeme si klamať. Cením si ich menu, kde písali okrem kalorií aj gramáž bielkovín.

Na fotke sú vidieť ich signature hranolky a trošku z halloumi wrapu. Hranolky boli za mňa dosť smutné. Je jasné, že im tam dlho stáli a chilli omáčka bola skôr kečup s chilli korením. Halloumi je trošku iný príbeh. Zo všetkých wrapov mal jednoznačne najlepšie makrá. Možno kvôli tomu, že nemal v sebe len majonézu, ale aj príjemne sviežu chilli omáčku. Halloumi ako také bolo samozrejme super. Sklamanie bola samotná placka. Bola príliš veľká, niektoré kusy boli takmer iba placka. Naviac mala placka bližšie k pite ako ku wrapu, za mňa zlý výber. Napriek tomu však bol wrap fajn.

Prichádzame k jednému z hlavných chodov, Satay chicken. Jemnučká al dente ryža, super coleslaw bez majonézy, pickled zelenina úplne mňam. Mäso bolo kvalitne spravené v ÚŽASNEJ satay omáčke. Tá je založená na orieškoch a to som už dlho nemal. Naposledy keď som varil arašidové nudle. Mňam, chýbalo mi to.

Aioli chicken bolo od Satay rozdielne iba v omáčke. Tá však bola iba majonéza, v ktorej je cesnak. Takže nič fancy. Bola smola, že som si to dal až po Satay chicken, ktoré bolo bravúrne, moje očakávania boli už niekde inde.

Na záver sme si pochutili na detskom menu. Hranolky boli rovnaké ako k menu, takže celkom slabé. Zdanie klame a mäso podľa nás neboli nugetky, ale stripsy z kuracích stehien. Je jednoduché si predstaviť, aké fajnučké a štavnaté museli byť. Hrášok som zjedol skoro celý, dokonca úplne neosolený. Citím som sa trošku zdravšie.