Lore Malastrana

Lokácia na mapách

Všetko najlepšie, Alessia, a poďme sa rovno vrhnúť na vec. Prvá zlatá vec, ktorá sa nám stala takmer okamžite, bola, že keď barmani zistili, že máme za stolom Talianov, boli veľmi šťastní a rozprávali takmer výhradne iba po taliansky. Mne to nevadilo, len som sa tváril, že rozumiem, a usmieval som sa.

Lokalita je úplne úžasná, na ceste z tramky som si robil samé fotky.

Začneme s vínkom. Na výber boli viaceré a pán maestro vedel s veľkým entuziasmom popísať každé víno a v čom je výnimočné. Rozhodovanie bolo tým pádom veľmi náročné, pretože je takmer nemožné si vybrať vínko, keď za každým sa skrýva príbeh. Nakoniec, ako vždy, vyhral sedliacky rozum a zobrali sme si víno, ktoré bolo biele a suché.

Čo bolo zaujímavosťou tohto vína bola lokalita pri pobreží s Iónskym morom, z ktorého mal silný vietor na hrozno fúkať tymián z kríkov, ktoré rástli pri vode. Ako to ja rád volám “Wine with thyme”. Ak to tam niekto cíti, rešpektujem ho. Okrem tohto príbehu však bolo víno chutné.

Rozhodli sme sa ako predjedlo zazdieľať 2 focaccie. Kedže nás bolo dokopy 7, tieto focaccie zmizli ako peniaze z účtu a všetkým sa ešte zvýšil priestor na hlavný chod.

Ako prvú focacciu som ochutnal Focaccia Lore. Na vrchu mala stracciatellu, pesto, šunku a rukolu. Syr bol jednoznačne hlavná hviezda. Wau. Do toho jemne chrumkavé cesto, pesto a nakoniec rukola, ktorá balancovala celý zážitok. K tomu šunka na vrch a čo človeku viac treba ku šťastiu.

Druhá focaccia bola s grilovanou zeleninou a mozzarellou. Celá focaccia bola zapečená, čize mozzarella bola roztopená, mala pekný cheese stretch, cesto bolo chrumkavé a zelenina (asi baklažán a paradajky) mali príjemnú chuť. Extrémne chutné.

Vybrať si favorita medzi týmito dvoma focacciami je vlastne nemožné, kedže mali úplne iný vibe. Určite by som si nabudúce musel vybrať podľa nálady.

Prichádzame k hlavnému chodu. Priznám sa, že som do tejto návštevy v živote nemal krevety. Keď som ich videl na menu, nemohol som túto možnosť straty panictva odmietnuť. S krevetami sa podávali domáce tagliatelle, zafarbené farbivom z ryby, cuketa a samozrejme cherry paradajky.

Krevety ma vlastne neprekvapili vôbec. Splnili to, čo som nich počul, keď som sa vypytoval o ich chuti. Je to zaujímavá kombinácia kuracieho mäsa a ryby. Nejak mi to dekeľ neodpálilo, ajkeď samozrejme som to nečakal. Okrem toho, cestoviny boli príjemne al dente, zelenina zeleninovala a na dne taniera sa skrývala omáčka, ktorú som používal ako dip pre krevety.

Čo som si na tých cestovninách potvrdil je to, ako ďaleko sa vie dostať domáci kuchár so snahou a internetom. Fakt, že takéto jedlo ma vlastne neohúrilo mi dokazuje, ako sa medzera medzi domácou kuchyňou a reštauráciou zmenšila. Samozrejme, rád sa do Lore Malastrana vrátim a dám si niečo, čo sa robí doma ťažšie a je to v reštaurácií proste lepšie, ako lasagne alebo tortelloni.